Migréna: Všetko, čo by ste o nej mali vedieť a ako jej čeliť

Trápia vás opakujúce sa bolesti hlavy, nevoľnosť, je vám na zvracanie, ste citliví na svetlo a hluk? Potom je pravdepodobné, že vás trápi migréna.

 

Migréna dnes postihuje milióny ľudí po celom svete, no len asi piatim percentám z nich sa dostane primeranej diagnostike a následnej liečby. Preto je dôležité vedieť rozlišovať medzi „obyčajnou” bolesťou hlavy a migrénou, aby ste mohli tejto nepríjemnej diagnóze čeliť.

 

Pozrime sa teda bližšie na to, čo presne migréna je, čo ju spôsobuje, aké sú jej príčiny a ako migrénu liečiť.

Čo je migréna?

Migréna je chronické záchvatové ochorenie, ktoré postihuje cievy v mozgu a spôsobuje silné bolesti hlavy. Bolesť hlavy prichádza v epizódach, je pulzujúca, zvyčajne na jednej strane hlavy.

 

Často je sprevádzaná nevoľnosťou, vracaním a extrémnou citlivosťou na svetlo a zvuk. Záchvaty migrény môžu trvať hodiny až dni a bolesť môže byť taká silná, že zasahuje do každodenných aktivít.

 

U niektorých ľudí sa pred bolesťou hlavy alebo spolu s ňou vyskytuje varovný príznak známy ako aura. Aura môže zahŕňať poruchy videnia, ako záblesky svetla alebo slepé miesta, ale aj iné poruchy, ako je brnenie na jednej strane tváre, v ruke alebo nohe, príp. ťažkosti s rozprávaním.

Typy migrény

Vo všeobecnosti sa migréna rozdeľuje na dva typy:

 

• Migréna s aurou – špecifické varovné signály tesne pred začiatkom migrény, ako napríklad videnie blikajúcich svetiel
• Migréna bez aury – najbežnejší typ, kedy migréna prebieha bez špecifických varovných príznakov

 

Niektorí ľudia majú migrény často, až niekoľkokrát týždenne. Iní ľudia majú migrénu len občas.

Migréna vs. bolesť hlavy

Migrénu si netreba mýliť s bežnou bolesťou hlavy, ktorá sa charakterom, priebehom aj príčinami podstatne líši od epizódy migrény. Bežná bolesť hlavy je síce nepríjemná záležitosť, ale dokážete s ňou fungovať. Na jej potlačenie vám zvyčajne postačia bežné voľnopredajné lieky, pričom po ich užití sa bolesť už nevráti.

 

Pri migréne sa však symptómy objavia a vystupňujú až do takej miery, že nie ste schopní fungovať. Nemôžete sa sústrediť, pociťujete intenzívnu bolesť hlavy, je vám nevoľno, na zvracanie a v niektorých prípadoch môžete byť precitlivení na svetlo a hluk.

Štádia migrény a príznaky

Migréna sa u každého prejavuje inak. U mnohých ľudí prichádza postupne, v štádiách. Tieto štádiá zahŕňajú určité príčiny migrény:

1.   Prodróm

Ľudia s migrénou si isté príznaky môžu všímať už hodiny či dni pred tým, než nastúpi bolesti hlavy. Patria medzi ne:

 

• Citlivosť na svetlo, zvuk alebo vôňu
• Únava
• Túžba po jedle alebo žiadna chuť do jedla
• Zmeny nálady
• Silný smäd
• Nadúvanie, zápcha alebo hnačka

 

2.   Aura

Migrénu môže sprevádzať aj aura. „Aura“ je pojem používaný na opis príznakov, ktoré sa objavujú pred migrénou a slúžia ako varovný signál. Nie každý, kto má migrény, má aj aury. U tých, ktorí ju majú, môžu zahŕňať jeden alebo viacero z týchto príznakov:

 

• Halucinácie
• Krátkodobá strata zraku
• Ťažký pocit v rukách a nohách
• Zvonenie v ušiach
• Zmeny vône, chuti alebo dotyku

 

3.   Záchvat migrény

Toto je najakútnejšia alebo najzávažnejšia z fáz, keď sa objaví skutočná bolesť migrény. Zvyčajne sa zhoršuje počas fyzickej aktivity. Bolesť sa môže pohybovať z jednej strany hlavy na druhú, môže byť v prednej časti hlavy alebo postihovať celú hlavu. Väčšina migrénových bolestí hlavy trvá približne štyri hodiny, a ak sa nelieči, môže trvať aj niekoľko dní.

4.   Postdróm

Po fáze útoku človek často zažije postdróm fázu. Počas tejto fázy zvyčajne dochádza k zmenám nálady a pocitov, od pocitu eufórie a extrémnej radosti až po pocit veľkej únavy a apatie. Mierna, tupá bolesť hlavy môže pretrvávať naďalej.

Príčiny a spúšťače

Spúšťače migrény sa líšia od človeka k človeku. Migrénu väčšinou vyvoláva jeden alebo viacero z nasledujúcich faktorov:

Fyzické faktory

Migréna sa môže prejaviť únavou, nekvalitným spánkom, nepravidelnou prácou alebo prácou na smeny, zlým držaním tela, napätím v krku, nízkou hladinou cukru v krvi (hypoglykémia), vysokým krvným tlakom, ale aj namáhavým cvičením.

Emocionálne spúšťače

K emocionálnym spúšťačom často patrí stres, úzkosť, depresie napätie, vzrušenie (pozitívne aj negatívne).

Diétne faktory:

• Vynechané, oneskorené alebo nepravidelné jedlo
• Dehydratácia
• Alkohol
• Kofeínové produkty
• Špecifické potraviny, ako je napríklad čokoláda, citrusové ovocie, červené víno, vyprážané jedlá, údeniny, niektoré syry

Environmentálne faktory

Environmentálne faktory zahŕňajú ostré svetlo alebo farebné odtiene svetla, blikajúce obrazovky, fajčenie (alebo zafajčené izby), nadmerný hluk, zmeny klímy a dusná atmosféra.

Hormonálne zmeny

Niektoré ženy pociťujú migrény v čase menštruácie, pravdepodobne kvôli zmenám v hladinách hormónov. Tento typ migrény sa zvyčajne vyskytuje dva dni pred začiatkom menštruácie až tri dni po nej. Niektoré ženy pociťujú migrény iba v tomto období, väčšina žien ich však zažije aj inokedy, napríklad pri bolestivej menštruácii.

Liečba

 

Hoci sa migréna nedá celkom vyliečiť, k dispozícii sú rôzne možnosti liečby, ktoré môžu pomôcť znížiť jej vplyv alebo jej zabrániť.

Strava a pohyb

Na liečbu migrény je dôležitá úprava životosprávy. Snažte sa dodržiavať zdravú a vyváženú stravu a jesť v pravidelných intervaloch.

 

Medzi režimové a diétne opatrenia patrí:

 

• dostatok pohybu na čerstvom vzduchu
• dostatok spánku
• vyhýbanie sa stresu, alkoholu a fajčeniu
• obmedzenie nevhodných jedál, potraviny s vysokým obsahom cukru a syr

Alternatívna liečba

Niektorým ľuďom sa uľaví pomocou terapií a alternatívnej liečby, ako je napriklad biofeedback, kognitívno-behaviorálna terapia (CBT), doplnky stravy (riboflavín, koenzým Q10 a melatonín), masáž, akupresúra, akupunktúra, bylinné čaje a ďalšie.

Liečba pre tehotné a dojčiace ženy

Ak ste tehotná alebo dojčíte, liečba migrény liekmi by vo všeobecnosti mala byť čo najviac obmedzená. Namiesto toho sa odporúča pokúsiť sa čo najviac vyhnúť potenciálnym spúšťačom migrény. Ak je liek nevyhnutný, váš lekár vám môže predpísať liek proti bolesti v nízkej dávke, napríklad paracetamol.

 

Tip: Vedeli ste, že nesprávny výber podprsenky môže spôsobovať aj bolesť hlavy?

Domáca liečba

Doma môžete vyskúšať niekoľko vecí, ktoré môžu tiež pomôcť pri liečbe migrény:

 

• Ľahnite si na tiché tmavé miesto
• Masírujte si pokožku hlavy alebo spánky
• Na čelo alebo za krk si dajte studenú handričku alebo si urobte chladiace zábaly

Prevencia

Existuje niekoľko spôsobov, ako môžete znížiť svoje šance na výskyt migrény. Jedným z najlepších spôsobov, ako predchádzať migréne je rozpoznať veci, ktoré spúšťajú záchvat a snažiť sa im vyhnúť.

 

Môžete zistiť, že máte tendenciu mať migrénu po konzumácii určitých potravín alebo keď ste v strese. Ak sa vyhnete tomuto spúšťaču, môžete migréne predísť. Vedenie denníka migrény vám môže pomôcť identifikovať možné spúšťače a sledovať aj to, ako funguje liek, ktorý užívate. Ďalšie stratégie, ktoré môžu pomôcť znížiť frekvenciu epizód migrény:

 

• dostatok spánku
• zníženie stresu
• piť veľa vody
• mať zdravé držanie tela
• vyhýbať sa známym potravinovým spúšťačom
• pravidelné fyzické cvičenie
• smiech
• masáže šije a krku a aromaterapia

 

Ak tieto zmeny nezmiernia závažnosť a frekvenciu epizód migrény, lekár môže navrhnúť lieky alebo iné možnosti.

Diagnóza

Neexistuje žiadny špecifický test na diagnostiku migrény. Na stanovenie presnej diagnózy musí praktický lekár identifikovať vzor opakujúcich sa bolestí hlavy spolu s pridruženými príznakmi.

 

Migrény môžu byť nepredvídateľné, niekedy sa vyskytujú bez príznakov a získanie presnej diagnózy tak môže niekedy trvať dlhšie.

 

Môže vás zaujímať: Viete, aké zdravotné problémy trápia ženy najčastejšie?

Návšteva praktického lekára

Pri vašej prvej návšteve môže praktický lekár skontrolovať váš zrak, koordináciu tela, reflexy a to, ako sa cítite. Na uľahčenie diagnózy môže byť užitočné viesť si niekoľko týždňov denník o záchvatoch migrény. Zapíšte si podrobnosti, vrátane:

 

• dátum
• čas
• čo ste robili, keď začala migréna
• ako dlho útok trval
• aké príznaky ste mali
• aké lieky ste užívali

 

Váš lekár môže tiež urobiť testy na vylúčenie iných chorôb. Tieto môžu zahŕňať krvné testy, MRI a elektroencefalogram (EEG), ktorý zisťuje elektrickú aktivitu v mozgu pomocou malých elektród pripojených k pokožke hlavy.

 

Dominika Blchová, obsahový a SEO špecialista