Vaginálna infekcia: Čo by ste o nej mali vedieť

 

Byť ženou je častokrát zložité. Svedčí o tom fakt, že sa mnohokrát stretávame so ženskými chúlostivými problémami, o ktorých muži ani netušia.

Súčasťou nášho života je aj návšteva gynekologických ambulancií a absolvovanie preventívnych prehliadok, aj keď nepociťujeme nejaký problém alebo vtedy, keď sa necítime v poriadku.

Jedným z problémov, s ktorým sa my ženy často stretávame je vaginálna infekcia. Jedná sa o zdravotnú komplikáciu, ktorá je najrozšírenejšou infekciou medzi ženami v reprodukčnom veku na celom svete.

Vaginálna infekcia svojim priebehom negatívne ovplyvňuje milióny žien a jej dôsledkom vznikajú zdravotné následky, ako predčasný pôrod, zápalové ochorenia panvy, popôrodné a popotratové zápaly maternice, ale tiež zvýšená náchylnosť na infekcie spojené s rôznymi bakteriálnymi patogénmi (Neisseria gonorrhoeae, Trichomonas vaginalis, Chlamydia trachomatis, Candida, vírusové patogény).

Reprodukčný systém ženy

Aby sme si ľahšie vedeli predstaviť, čo sa v našich telách deje, popíšme si jednotlivé časti ženských pohlavných orgánov. Z anatomického hľadiska k nim patria prsia, pošva, vnútorné a vonkajšie rodidlá. Pretože prsia dané ochorenie nepostihuje, nebudeme sa im v tejto téme venovať.

Vnútorné rodidlá sa skladajú z maternice (dutý sval,v ktorom sa vytvára prostredie na uhniezdenie oplodneného vajíčka, zodpovedajúca za menštruáciu), vaječníkov (párová žľaza uvoľňujúca v mesačných cykloch vajíčka a produkujúca ženské pohlavné hormóny) a vajcovodov (párová trubica uložená na bokoch maternice, dlhá približne 10 - 12 cm, prenáša oplodnené vajíčko do maternice a spermie z maternice do vajíčkovodu).

K vonkajším rodidlám patria: vrch ohanbia, veľké a malé pysky ohanbia, predsieň pošvy (pôrodná cesta a tiež slúži na odvádzanie menštruačnej krvi), predsieňové žľazy, hľuza predsiene a dráždivé teliesko, nazývané klitoris. Medzi vonkajšími a vnútornými pohlavnými orgánmi sa nachádza pošva.

Práve pošva, ktorej výstelka po puberte zhrubne, vo vyššej miere dokáže hromadiť glykogén (do puberty a po menopauze je jeho množstvo nízke, čoho príčinou je potom zvýšený výskyt vaginálnych infekcií). Ten v pošve rozkladá baktérie, čím vzniká kyselina mliečna a zároveň sa vytvára kyslé prostredie (3,8 – 4,4 pH), ktoré je nepriateľské pre iné mikroorganizmy.

Vulvovaginálne infekcie
(zápaly pošvy a vonkajších pohlavných orgánov)

Ženské pohlavné ústrojenstvo je tvorené rôznymi orgánmi, preto sa vyskytuje široké spektrum zápalov. Z tohto hľadiska ich môžeme rozdeliť na zápaly dolného traktu (vonkajšie pohlavné orgány, vagína, krčok), kde zápaly postihujú najmä kožu a na postihnutie horného genitálneho traktu (maternica, vaječníky, vajcovody).

To, že zápaly sú obvyklé skôr u žien ako u mužov je zapríčinené ich fyziologickou funkciou reprodukčného systému, teda menštruáciou, pôrodom, šestonedelím i pohlavným stykom. Riziko zápalov tiež zvyšujú vnútromaternicové výkony a potraty.

Prejavy vulvovaginálnej infekcie

Medzi prvý signál prejavu vaginálnej infekcie je pocit nepohody, ktorý neskôr manifestuje v podobe abnormálneho a zapáchajúceho výtoku. Pálenie, svrbenie alebo pichanie v oblasti pošvy a vonkajších pohlavných orgánov sú ďalšími nepríjemnými znakmi, že niečo nie je v poriadku.

Všetky príznaky infekcie so sebou nesú sociálne a psychologické následky, trpí psychika ženy a jej kvalita života je značne ovplyvnená.

Každý neliečený zápal je pre ženu riziko, pri ktorom môže nastať potrat, pôrod, neplodnosť alebo vznik inej infekcie.

 

Náš TIP: Viete, ako sa pripraviť na bezproblémové tehotenstvo?

Ako vznikne vaginálny zápal?

Infekcie vznikajú práve v období, keď dôjde k porušeniu obrannej funkcie orgánov a premnoženiu mikroorganizmov (prirodzene sa vyskytujúcich v pohlavných orgánoch ženy) alebo iných mikroorganizmov.

Vhodné obdobie pre vznik zápalu je stav hormonálnej poruchy, vyčerpanie, podvýživa, krvácanie z rodidiel ale tiež ochorenia, ako napríklad cukrovka, či poruchy imunity.

Mikroflóra v pošve

Mikroflóra pošvového prostredia (normálna a abnormálna) má v ľudskom organizme veľký vplyv na vývoj, fyziológiu, imunitu a výživu. Zdravá vaginálna mikroflóra je komplexné prostredie, v ktorom prevládajú najmä laktobacily.

Je to komplexný ekosystém viac ako 200 druhov baktérií, ktoré sú ovplyvňované životným štýlom, etnickou príslušnosťou (dokázané štúdiami, ktoré odhalili, že to je ovplyvnené správaním, životným štýlom ženy a taktiež genetickými rozdielmi), environmentálnymi faktormi, ale najmä génmi.

Na správnu mikroflóru pošvy tiež vplýva užívanie antibiotík a antikoncepcie, či iných metód ochrany pred tehotenstvom, sexuálna aktivita i používanie rôznych lubrikantov, fajčenie (ženy, ktoré fajčia majú väčšie riziko vzniku vaginitíd z dôvodu nižšej koncentrácie laktobacilov, čím je narušená normálna mikroflóra), nadváha, obezita a v neposlednom rade hygiena. Jedným z dôležitých faktorov je aj samotný imunitný systém ženy.

 

Mohlo by vás zaujímať: Akými zdravšími alternatívami je možné nahradiť cukor?

 

Medzi ďalšie, štúdiami dokázané zmeny v mikroflóre pošvy môžme zaradiť stres, pri ktorom dochádza k uvoľňovaniu kortizolu (steroidný hormón regulujúci látkovú premenu cukrov), čím sa môže spomaliť vznik glykogénu v pošve. K tomuto stavu často dochádza aj počas tehotenstva.

Mikroorganizmy, ktoré sa v pošve nachádzajú sú vo vzájomnom vzťahu s hostiteľom, no niektoré sú možnými patogénmi, ktoré môžu spôsobiť chronické alebo aj život ohrozujúce infekcie.

Mikroorganizmy v pošve

Medzi prevládajúce pošvové mikroorganizmy zaraďujeme Lactobacillus (L. crispatus, L. gasseri, L. jensenii, L. iners, ...), ktorým vhodné podmienky vytvára progesterón a estrogény. Veľmi veľa žien má problém s dominanciou lactobacilov v pošve, čo spôsobuje, že sa začnú premnožovať anaeróbne druhy a vzniká bakteriálna vaginóza.

Laktobacily produkujú látky ako kyselina mliečna (jej úlohou je udržiavanie kyslého pH v pošve), bakteriocíny (majú bakteriálnu aktivitu) a peroxid vodíka (jeho tvorba nemá vplyv na ochranu prostredia v pošve), ktorých funkcia je antimikrobiálna.

Mikroflóra, nachádzajúca sa u tehotných žien je oveľa viac stabilná ako u žien, ktoré nie sú v očakávaní. Je to spôsobené tým, že počas gravidity naše telo produkuje vysoké hladiny estrogénu.

Normálne pH pošvy je menej ako 4,5. Počas menštruačného cyklu pH stúpa a zároveň nastáva pokles počtu laktobacilov, no tiež kvantitatívne a kvalitatívne zmeny v mikrobióme. Po skončení menštruácie pH klesá a zvyšuje sa počet laktobacilov.

 

Okrem laktobacilov sa v pošve môžu bežne vyskytovať aj iné druhy mikroorganizmov, ako napríklad:

• baktérie (aeróbne a fakultatívne aeróbne grampozitívne koky: Staphylococcus aureus, Staphylococcus epidermis, Staphylococcus saprophyticus, Enterococcus faecalis, Enterococcus faecium, Streptococcus agalactiae, Streptococcus bovis, Streptococcus canis, Streptococcus pneumoniae, Streptococcus pyogenes),
• viridujúce streptokoky:
  
  
  • grampozitívne tyčinky (Corynebacterium spp., Lactobacillus spp., Listeria monocytogenes),
  • difteroidné tyčinky,
  • gramnegatívne koky (Neisseria gonorrhoeae),
  • gramnegatívne tyčinky (Citrobacter spp., Enterobacter spp., Escherichia coli, Klebsiella pneumoniae, Morganella morganii, Proteus mirabilis, Acinetobacter spp., Pseudomonas aeruginosa, Gardnerella vaginalis),
• mykoplazmy (Mycoplasma hominis, Ureaplasma urealyticum, Mycoplasma genitalium),
  • intracelulárne baktérie (Chlamydia trachomatis).

Aký je rozdiel medzi vaginitídou a vulvovaginitídou?

Pomenujme si pojmy tak, aby nám bol známy rozdiel. Vaginitída je stav, kedy dôjde k zápalu pošvy a vulvovaginitída je forma infekcie spôsobená kvasinkami, baktériami alebo vírusmi, ktorá postihuje pošvu aj vulvu (vonkajšie pohlavné orgány).

Vznik zápalu môže spôsobovať aj:

• prenos mikroorganizmov medzi sexuálnymi partnermi,
• chemické látky v sprejoch alebo krémoch,
• chemické látky v oblečení,
• suchosť v pošve,
• nedostatok estrogénu.

Vedeli ste, že…

...aj kvalitnou bielizňou môžete zabrániť vzniku ochorenia? Oblečte bavlnené nohavičky, ktoré sú tiež účinnou prevenciou vzniku vaginálnej infekcie.

 

Vaginitídy a vulvovaginitídy delíme na:

• bakteriálnu vaginózu,
• vulvovaginálnu kandidózu,
• trichomoniázu.

Rozdelenie vulvovaginálnych infekcií

A.  Bakteriálna vaginóza

Bakteriálna vaginóza (študuje sa viac ako 60 rokov), inak nazývaná aj nešpecifická vaginitída, nastáva pri zmene v zložení vaginálnej mikroflóry so stratou laktobacilov a premnožením mikroorganizmov (Gardnerella vaginalis, Atopobium vaginae, Ureaplasma urealyticum, Mycoplasma hominis, Prevotella, Peptoniphilus, Megasphaera, Mobiluncus…), ktoré sa v menšom počte v pošve bežne vyskytujú.

Vaginózou trpia iba ženy v reprodukčnom veku, vzhľadom k tomu, že ochorenie je ovplyvnené hormonálnymi faktormi.

Príznaky bakteriálnej vaginózy

Najčastejším príznakom je riedky, sivobiely a lepkavý pošvový výtok, ktorý sa pri vaginóze tvorí vo väčšom množstve, s konzistenciou podobnou mlieku. Ochorenie je niekedy spojené s prítomným rybacím zápachom, ktorého intenzita stúpa po pohlavnom styku, po pridaní hydroxidu draselného (vykonáva sa amínový test s pridaním hydroxidu draselného) alebo pri vyššom obsahu pH.

Rizikové faktory ochorenia

• častá hygiena,
• nedostatočná hygiena,
• pooperačná infekcia (napr. po hysterektómii - odstránení maternice, po potrate i zápale sliznice maternice),
• užívanie antibiotík,
• časté striedanie sexuálnych partnerov, príp. viac ako päť sexuálnych partnerov,
• nechránený pohlavný styk,
• zavedené vnútromaternicové teliesko,
• fajčenie,
• prítomnosť iného sexuálne neprenosného ochorenia.

Náš TIP: Znížiť riziko vzniku tohto ochorenia môžete, okrem eliminácie rizík vyššie uvedených, aj správnou hygienou pri análnom sexe, ktorý tiež môže byť na vine vzniku.

Ďalšími faktormi ovplyvňujúcimi prítomnosť bakteriálnej vaginózy sú vek, genetická predispozícia, reprodukčné hormóny, etnická príslušnosť, výživa a tiež stres, či fyzický stav.

Diagnostika vaginózy spôsobenej baktériami

• Diagnostika podľa Amsela

Na potvrdenie ochorenia je potrebné splniť minimálne 3 zo 4 kritérií:

1. riedky hlien,
2. rybací zápach (po pridaní 10 % roztoku hydroxidu draselného),
3. vaginálne pH nad 4,5,
4. pod mikroskopom prítomnosť epiteliálnych buniek (,,clue cells‘‘).

• Diagnostika podľa Nugentovho skóre

Ide o diagnostikovanie ochorenia pod mikroskopom. Je to namáhavejší a náročnejší systém, ktorý sa používa prioritne pre vedecké účely, avšak výsledok vyšetrenia je presnejší a spoľahlivejší.

Vzorka pošvového sekrétu sa pod mikroskopom zväčší o 1000 krát a sleduje sa prítomnosť morfotypov (morfotypy laktobacilov, G. vaginalis, Bacteroides spp., Mobiluncus spp. a grampozitívne koky). Každý morfotyp má pridelené jedno číslo, ktoré sa následne spočítajú a na základe bodovania vyhodnotia.

Liečba

Liečba bakteriálnej vaginózy sa odporúča iba u žien, u ktorých sa príznaky ochorenia vyskytli.

Liečbu vaginózy je možné zahájiť formou perorálnych antibiotík (metronidazol) alebo intravaginálne, teda do vnútra pošvy (klindamycín). Alternatívou je podávanie tinidazolu lokálne alebo perorálne.

Ochorenie je možné priebežne doplniť o lokálnu liečbu vo forme gélov, krémov alebo čapíkov.

Nevýhodou vaginózy je jej recidíva, aj napriek dôslednej liečbe. Preto je ideálna aj terapia laktobacilmi alebo ich kombinácia s estriolom, poprípade s antibiotikami. Ďalšou alernatívou môže byť použitie sacharózového gélu, ktorého výsledky sú rovnaké ako lokálna liečba metronidazolom.

Na liečbu vaginitídy môžeme využiť tiež látky znižujúce pH (kyselina mliečna, vitamín C, kyselina boritá), iné antimikrobiálne látky (secnidazole, rifaximín), antimikrobiálne peptidy (retrocyklín, subtilisín),  prebiotiká (laktulóza, cukorné alkoholy, galaktooligosacharidy, fruktooligosacharidy), probiotiká, antiseptiká (jódovaný povidón, chlórhexidín, peroxid vodíka), prírodné prípravky (Calendula officinalis, Myrtus communis, Thymus vulgaris, Eugenia caryophyllata, Foeniculum vulgare, Asparagus racemosus (Shatavari)...), prípadne benzoylperoxid, nifuratel i DNázu.

V prípade, že sa liečime na tento typ ochorenia, podľa viacerých štúdií liečba nášho sexuálneho partnera nie je potrebná

Dôsledky bakteriálnej vaginózy

• predčasný pôrod (u viac ako 10 % žien),
• potrat,
• zlyhanie oplodnenia,
• zápalové ochorenie panvy,
• zvýšená náchylnosť na HIV infekciu,
• bolesť a napätie vo vaječníkoch a vajcovodoch (približne u 15 % žien).

 

B.  Vulvovaginálna kandidóza

Vulvovaginálna kandidóza je lokálna infekcia kvasinkovej etiológie, ktorá postihuje 70 - 75 % žien v reprodukčnom veku. Je druhým najčastejším gynekologickým ochorením a jej výskyt sa neustále zvyšuje. Jedná sa o infekciu pošvy a jej predsiene, ktorá sa môže rozšíriť aj na vonkajšie pohlavné orgány.

Ochorenie spôsobuje kvasinka Candida albicans a tiež ďalšie patogény ako Candida glabrata, C. krusei, C. tropicalis, C. parapsilosis, ale môžu byť prítomné aj Saccharomyces cerevisiae. Kvasinky C. tropicalis a C. glabrata, ktoré sa vyskytujú najmä u žien trpiacich cukrovkou. Pokiaľ je kandidóza spôsobená inou choroboplodnou baktériou, príznaky a priebeh sú oveľa miernejšie.

Kvasinky sú jednobunkové organizmy, majúce svoj vlastný metabolizmus, ktoré sa rozmnožujú v pre nich priaznivom prostredí s dostatočnou vlhkosťou a s dostatkom potravy.

Prepuknutie ochorenia je podporované hormónmi. Neexistuje kandidóza krčka maternice a ani sliznice maternice.

 Obr. 1 Candida albicans

Príznaky ochorenia

Medzi najčastejšie sa vyskytujúce príznaky kandidózy vieme zaradiť výtok (vodnatý, tvarohovitý, syrovitý alebo hustý homogénny - nemusí byť prítomný u každej ženy), nepríjemné svrbenie, pálenie a bolesť pošvy, či bolesť pri močení a pohlavnom styku.

Rizikové faktory vplývajúce na na vznik kandidózy

• tehotenstvo,
• užívanie antibiotík,
• užívanie kortikosteroidov,
• genetický polymorfizmus,
• zvýšená hladina estrogénu,
• cukrovka (najmä ak nie je kontrolovaná),
• hormonálna substitučná terapia,
• antikoncepcia,
• imunitná reakcia,
• psychický stres,
• alergia,
• životný štýl a správanie sa.

 

Inšpirujte sa: Chcete zapracovať na prevencii? Zmeňte svoj životný štýl a žite zdravo. Základom je zdravá výživa, pohyb a kvalitný spánok.

Diagnostika

Po základnom gynekologickom vyšetrení by malo nasledovať laboratórne vyšetrenie, kde sa pod mikroskopom (400 násobné zväčšenie) skúma vaginálny sekrét s použitím fyziologického roztoku, či 10 % roztoku hydroxidu draselného. Ak sa potvrdí prítomnosť hýf (hubovitých vlákien), je diagnóza vulvovaginálnej kandidózy správna. Hýfy sa  vyskytujú však iba v 50 – 80 % pozitívnych prípadoch.

Liečba

Liečba je podmienená komplikovanosťou ochorenia.

Ak kandidóza podlieha nekomplikovanej forme, lieči sa prioritne azolami  (klotrimazol, mikonazol, terkonazol, tiokonazol, butokonazol, vorikonazol, flukonazol…), vo forme perorálnej alebo v prevedení lokálnych vaginálnych prípravkov. Tiež je možné použiť polyénové antimykotiká (amfotericín B, nystatin,  ktorý nie je dostupný pre lokálnu liečbu) a cyklopyroxolamín.

Vo väčšine prípadov je postačujúca krátkodobá lokálna alebo jednodávková perorálna terapia. V prípade, že sme na azoly rezistentné, treba zvoliť kyselinu boritú vo forme vaginálnych kapsúl.

V komplikovaných prípadoch sa liečba používa presne tá istá, avšak dlhodobo.

Ak sa chceme liečiť alternatívnou možnosťou, ideálne je siahnuť po octe, sóde bikarbóne, probiotikách, propolise, jódovananom povidone, esenciálnom oleji čajovníka austrálskeho alebo tabletách s extraktom z cesnaku.

Častou komplikáciou je opakovanie sa vulvovaginálnej kandidózy, kedy liečba môže trvať v niektorých prípadoch aj niekoľko mesiacov. Vtedy je dôležité vykonať stery z pošvy a následne stanoviť vhodnú liečbu, prípadne z neho vyrobiť autovakcínu.

Treba mať na zreteli, že v tomto prípade je potrebná antimykotická liečba oboch partnerov.

 

PhDr. Mgr. Eva Medvecká, PhD., DiS

Vyštudovala III.st. VŠ v odbore ošetrovateľstvo. Má špecializáciu z anesteziológie, resuscitológie a urgentnej starostlivosti, špecializáciu z komunitného ošetrovateľstva.

38 rokov pracovala ako vedúca sestra na OAIM. Od roku 2015  je konateľom  ADOS.

Počas dlhoročnej odbornej praxe a celoživotného vzdelávania získala široké spektrum multiodborových vedomostí a skúsenosti v nemocničných zariadeniach, ale aj v  komunitnej domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Prednáša, konzultuje a oponuje diplomové práce na VŠ v odbore ošetrovateľstvo.

 

Použitá literatúra:

1. Ziburová, K. 2021, Bakteriálna vaginóza (Diplomová práca)
2. Eštočinová, L. 2015, Prevencia a liečba gynekologických zápalov pomocou probiotík a ich využitie v lekárenskej praxi (Diplomová práca)
3. Petlušová, D. 2022, Výskyt najčastejších gynekologických ochorení a ich liečba (Diplomová práca)
4. https://www.npz.sk/sites/npz/Stranky/NpzArticles/2021_06/Mykoza_ci_vaginoza__Ako_rozpoznat_vaginalnu_infekciu.aspx?did=6&sdid=81&tuid=0&page=full&
5. http://neumm.cz/archiv/476/mikroskopicke-vysetreni.html